Der beste Schizopost, den ich in letzter Zeit auf Facebook gesehen habe. Wenn jemand eine 4 in Physik hat, aber verrät, wie er meteorologische Radargeräte nutzt, um uns zu überfluten.

Ty jo, jak je ten fór?

“Být Iluminát, tak se na to vyseru – manipuluješ počasí, taháš za nitky, podplácíš vlády, buduješ desetitisíce km podzemních laboratoří, kde obětuješ malé děti a odhalí tě na FB pologramotná pipka s šesti třídami základní školy.”

ten musi mat strasne zaujimavy zivot, ked vyprodukuje tuto zlataninu, ktoru som a i po 3tom precitani nepochopil…

kurva, ved ked s bol maly a hadzal kamene do rybnika tak boli tiez vlnky 🙂

Chcem sa pana z obrazku spytat preco musel Gates vymysliet a zapojit dve sci-fi technologie (genticky modifikovane komare na kontrolu populacie a mikr-slovensky HAARP na kontrolu pocasia) na to aby ovladol nas hrdy slovensko moravsky narod ked mu to uz davno vyslo (a obzvlast u prcgrcliberalov) pocas korony, ockovanim, a obzlvast v Bratislave, kde sa tieto supernove technologie sustreduju.

https://preview.redd.it/4hwgch5s6kpd1.png?width=825&format=png&auto=webp&s=685c1373ab0f23b33b7a8d6440ede2138ef60b9c

400kW.. vykon 100 klimatizacii alebo silnejsieho auta. Bolo by celkom impressive keby s tym vies vytvarat nad celou republikou oblaky.

Nemyslel som, že sa niekedy znížim na takúto úroveň, ale jeden slovenský umelec ma pesničku s textom:

“jebe, jebe, tebe jebe, na gebulu ti to jebe” či tak nejak…

V tomto prípade môžeme hovoriť o kognitívnej disonancii medzi **jeho vnímaním vlastnej identity (sebaúcty, sebahodnotenia) a jeho aktuálnou životnou situáciou alebo pocitmi zlyhania**. Konkrétne, kognitívna disonancia tu vyplýva z toho, že:

1. **Vnímanie vlastnej identity**: Tento človek si pravdepodobne vytvára obraz o sebe ako o niekom, kto by mal mať kontrolu nad svojím životom a situáciou. Môže sa považovať za niekoho, kto by mal vedieť správne fungovať v spoločnosti, mať financie pod kontrolou, a kto by mal byť nezávislý od “systému” alebo vonkajších hrozieb.

2. **Aktuálna životná realita**: Na druhej strane, jeho realita môže byť taká, že čelí neistote, chudobe, neschopnosti zabezpečiť si bezpečnosť alebo finančnú stabilitu, čo mu spôsobuje pocit zlyhania. Tento nesúlad medzi tým, kým si myslí, že by mal byť, a tým, čo reálne prežíva, vytvára psychologické napätie – kognitívnu disonanciu.

K tomu, aby sa zbavil tejto disonancie, hľadá spôsob, ako zharmonizovať svoje myšlienky a emócie. A tu vstupuje do hry **racionalizácia a projekcia**. Namiesto toho, aby sa priamo konfrontoval s tým, že jeho problémy vychádzajú z jeho vlastných rozhodnutí alebo zložitej situácie, externalizuje príčiny svojich problémov na vonkajšie hrozby – ako sú “radary”, “geneticky modifikované komáre” alebo “liberáli”. Tým sa uvoľňuje disonancia medzi:

– **Jeho pocitom, že mať kontrolu (a nemá)** a
– **Realitou, ktorá mu ukazuje, že nemá kontrolu nad svojím životom.**

**Konečná harmonizácia** prichádza, keď si vytvorí jednotný naratív, ktorý mu poskytuje nový rámec pre pochopenie svojich problémov. Tento naratív je založený na predstave, že **nie on, ale vonkajší svet (zlé sily, technológie, politici) je zodpovedný za jeho problémy**. Týmto spôsobom si zachováva pocit, že “problém nie je vo mne, ale vonku”, a zároveň zmierňuje napätie medzi sebavedomím a realitou. Z psychologického hľadiska mu to umožňuje vytvoriť si určitú **racionálnu koherenciu**, v ktorej nemusí meniť pohľad na seba samého, ale môže svoju frustráciu zamerať na vonkajší svet.

Preto hovoríme o disonancii medzi **sebahodnotením (ego) a realitou**, ktorú harmonizuje vytvorením externých nepriateľov a “hrozieb”, na ktoré môže preniesť zodpovednosť za svoj vnútorný konflikt.

Len predstava sama o sebe mu nestačí, pretože verbálne vyjadrenie alebo písanie slúži ako kľúčový mechanizmus na zníženie vnútornej psychologickej tenzie a stresu. Kým samotná myšlienka poskytuje určitú mieru vnútorného usporiadania, písanie alebo hovorenie tieto myšlienky externalizuje, čo im dáva konkrétnu formu a umožňuje ich spracovanie v rámci sociálneho a emocionálneho kontextu.

Písaním príspevkov sa nielenže zbavuje potlačovaných emócií, ale zároveň vytvára “publikum”, ktoré mu môže jeho presvedčenia potvrdiť. Tým sa posilňuje jeho vnútorná koherencia a poskytuje pocit sociálnej validácie. Ak by zostal len v rámci svojich predstáv, nevytvoril by si takýto externý kanál pre úľavu, čím by jeho vnútorná frustrácia zostávala nevyjadrená a kumulovala by sa.

Verbálna alebo písomná ventilácia je navyše prostriedkom na **katartické uvoľnenie** – umožňuje mu konkrétne vysloviť to, čo ho trápi, čo redukuje psychické napätie tým, že pocity už nie sú len v jeho hlave, ale sú “vypustené” do vonkajšieho sveta. Táto interakcia s realitou je dôležitá, pretože mu dáva ilúziu kontroly nad situáciou – keď svoje myšlienky verbalizuje, má pocit, že aktívne niečo robí proti imaginárnym hrozbám, čím sa zmierňuje jeho vnútorný pocit bezmocnosti.

Ako hovoria Angličania: These people are kokots.